Úspech predurčuje sila presvedčenia, nie množstvo jeho vyznávačov.

Eclipse de luna - 6. kapitola

9. července 2014 v 14:16

Nová šiesta kapitola, ktorá obsahuje tak troška zvrat :) Dúfam, že sa bude páčiť.



6. Večierok
Keď sa Harry na druhý deň večer premiestnil do Rokfortu vyhľadal Isobel. Teraz sedel u nej v kabinete, popíjal čaj a rozprával jej o školení, na ktorom dnes strávil väčšinu času.

"Tvoji rodičia by boli veľmi pyšní," usmievala sa na neho a tiež si miešala horúci čaj. Ovocný, rovnako ako on. ,,Aj všetci ostatní," dodala.

"Napĺňa ma to," odvetil jej spokojne Harry. "Ale mali by sme prebrať tento posledný rok a moje štúdium. Kvôli aurorskému výcviku nebudem mať čas bežne chodiť na vyučovanie a okrem toho sa všetci na mňa pozerajú, že sa cítim ako v ZOO."

"Ja to chápem, Harry," prikývla Isobel, "čo sa týka mňa, súkromné hodiny Transfigurácie ti budem dávať aj o polnoci. Ale chcela som s tebou prebrať ešte metlobal. Minerve na tom záleží. Zrejme bude vždy fandiť Chrabromilu," zasmiala sa.

"Nemožno sa jej diviť. Keď bola študentka tiež hrávala za Chrabromil. Nikdy mi to osobne nepovedala, ale našiel som si to v knižnici. Pravdupovediac, našla to Hermiona, nie ja. Hermiona to ona je na knihy. Ona vie všetko," chválil ju Harry. "A čo sa týka mňa a metlobalu, rád by som ostal ako kapitán. A hral na zápasoch. Ale keby som nemal čas na tréning, tak by ma mohla zastúpiť Ginny."

"Slečna Weasleyová, predpokladám?"

"Áno, Isobel. Vieš, je to moje dievča a je skvelá metlobalová hráčka," pochválil sa Harry, "myslíš, že by to šlo? Nebol by s tým problém? Hermiona a Ron mi hovorili o tej súdržnosti fakúlt a nechcel by som, aby sa hovorilo, že Chrabromil si zase robí svoje," dodal.

"To je od teba milé, Harry," žmurkla na neho Isobel, "ale myslím si, že by to nemal byť problém. Môžem to prebrať s Minervou," uvažovala nahlas, ,,veď sa to stane iba párkrát. Počula som ako metobal zbožňuješ."

Harryho tvár ožila: "Ani nevieš ako. Metlobal je tak úžasná hra," a opisoval jej svoje zápasy. Isobel nebola nadšenec metlobalu, ale pozerala sa na neho rada. Hlavne už za svojich čias sledovala ako James a Sirius hrajú za školské družstvo a nemohla sa dočkať, kedy uvidí svojho krstného syna. Rozprávali jej, že je vynikajúci metlobalový a hráč a ona vedela presne po kom to zdedil.

***

Severus nebol ani trocha nadšený z nápadu urobiť večierok. Minerva však bola nadšená až priveľmi a okamžite s Isobel súhlasila a pridali sa aj ostatní vyučujúci. Nakoniec sa konal v nedeľu večer. A tak teraz stál vo svojej spálni v svojom čiernom habite a pozeral sa do zrkadla.

"Lepšie to už nebude," povedalo mu zrkadlo.

"Ďakujem, ja viem," odprskol. Vyšiel zo spálne a tiež aj z komnát a šiel čo najpomalšie do Veľkej siene. Naozaj nemal chuť nič oslovovať a ani sa toho celého zúčastniť. Nepovažoval to za zlý nápad, ale večierky neboli jeho parketa.

Keď došiel do Veľkej siene, bola na nepoznanie. Vedel, že v tomto môže mať prsty iba Isobel. Stoly boli preč, namiesto toho boli nahradené malými bielymi stolíkmi z mramoru po bokoch. Uprostred bolo tanečné pódium a pri veľkých oknách stáli hudobníci. Minerva mala zrejme dobre kontakty, lebo sa jej podarilo zohnať Sudičky. Práve si ladili svojej nástroje. Minerva mu zakývala od profesorského stola. Severus prešiel po Veľkej sieni, ktorá bola okrem všetkého ešte vyzdobená čerstvými kvetmi. Pozrel sa na strop a videl tmavú oblohu posiatu hviezdičkami, ktoré boli začarované, že sa odrážali na parkete. Povzdychol si. Isobel nikde nevidel. Nakoniec došiel k stolu a posadil sa na svoje miesto. Všimol si, že myslela na všetko. Na stoloch boli dokonca menovky, napísané zlatým atramentom na malých bielych zložených papierikov. Stoly sa prehýbali jedlom a pitím, takisto aj sladkosťami a slanými pochutinami.

"Je to krásne, však Severus?" spýtal sa ho profesor Flitwick, ktorý sedel pri ňom. ,,Slečna Isobel mala skvelý nápad. Určite večierok zblíži študentov."

Nemal ani len chuť odpovedať. Mierne mykol hlavou. Výzdoba nebola gýčová, ale aj tak sa mu nepáčila. Bola moc ženská. Do Veľkej siene sa hrnuli študenti v slávnostných habitoch. Posadili sa k stolíkom, niektorí sa dokonca už aj občerstvili, aj keď nikto ešte nezahájil oficiálne večierok. Čakalo sa iba na tú šialenú ženskú.

Nakoniec predsa len došla do Veľkej siene. A bola celkom iná. To si hneď všimol. Nemala na sebe habit, ale dlhé čierne šaty bez ramienok, pokryté malými striebornými flitrami a na páse so striebornou brošňou v tvare kvetín. Tmavé vlasy mala kučeravé. Niesla sa k učiteľskému stolu s takou ľahkosťou a neuveriteľným úsmevom na tvári. Až bol nákazlivý. Severus potláčal nutkanie sa na ňu usmiať a tiež sa snažil obmedziť aj svoj pohľad na ňu. Musel uznať, že vyzerala veľmi pekne. Podišla k Minerve a niečo jej pošepkala, čo on nepočul. Potom podišla do stredu pódiu a na všetkých sa usmievala.

"Vítam vás, študenti a vážený učiteľský zbor. Pripravili sme pre vás toto prekvapenie, tento večierok, aby ste prišli na iné myšlienky, aby ste sa zabavili a do sýtosti najedli," vravela, "ako ste si všimli, som rada, že tu dnes môžeme spoločne privítať skvelú kapelu Sudičky," otočila sa smerom na hudobníkov, ktorí jej kývli na pozdrav a ozval sa potlesk zo strany študentov, aj učiteľov a samotná Isobel tlieskala ako nejaká nadšená pubertálna fanúšička.

"Dnes nemusíte sedieť podľa fakultných stolov. Posadajte si ako si len prajete. Zabávajte sa s kým si len prajete. Tancujte a vybláznite sa. Aby ste v pondelok na vyučovaní potom dávali pozor!" Žmurkla na študentov. "Tak nech sa začne večierok. Dámska volenka!"

A potom odkráčala z pódia a Sudičky pustili pomalú skladbu. Severus si zobral svoju čašu a napil sa. Sledoval Isobel, ako kráčala smerom k učiteľskému stolu a mierne sa zháčil, keď si všimol, že kráčala priamo k nemu.

"Sľúbil si mi prvý tanec," mierne sa na neho uškrnula, "chcem vidieť, ako vieš tancovať a okrem toho, ako som povedala, dámska volenka. A dámu nemôžeš odmietnuť, ani keby si chcel."

Severus vedel, že má pravdu. Vstal a potom sa na ňu uškrnul: "Nech je po tvojom, Isobel. Ale iba preto, lebo podporujem súdržnosť fakúlt, nie preto, že by som mal chuť tancovať. Nie preto, že by som mal chuť tancovať s tebou!" Teraz si mierne kusol do jazyka. To posledné nebola tak úplne pravda. Ak by mal dnes večer s niekým tancovať, tak jedine s ňou.

"Beriem," zdvorilo sa na neho usmiala a podala mu svoju ruku. Viedol ju na parket a všetky oči cítil na sebe. Naozaj to robil len pre súdržnosť fakúlt. Uvažoval nad jej nápadom, že by v prvom rade mohli spolu vychádzať oni dvaja a hoci sa mu do toho nechcelo, nakoniec uznal, že má v niečom pravdu.

Keď došli do stredu parketu, Isobel sa k nemu otočila tvárou a usmiala sa na neho žiarivým úsmevom a on vedel, že to robí úmyselné, aby ho mierne vytočila. Do tváre mu ale udrela vôňa. Nebola to len vôňa kvetov okolo nich, ale aj parfum jeho tanečnej partnerky. Bola to sladká, veľmi príjemná vôňa. Úsmev jej neopätoval, jednou rukou ju stále držal za tú jej. Druhou rukou ju chytil za pás a pritiahol bližšie k sebe. Isobel mu položila svoju voľnú ruku na rameno. Cítil, aká je krehká. Urobil prvý tanečný krok a Isobel sa pridala. Cítila melódiu rovnako ako on. Po pár sekundách musel uznať, že Isobel ma tancovanie v malíčku. Pohybovala sa tak ľahko, ako pierko a ich kroky boli úplne zosynchronizované. Vnímal iba hudbu a všimol si, že ona mierne privrela oči. Ovládala tanečné figúry tak, ako on a ich rytmus bol ideálny. Ich tanec bol vášnivý, precítený a z pohľadu laikov sa mohol zdať dokonalý. Samozrejme, že by nevyhrali nijakú súťaž bez správneho tréningu. Po pár sekundách Isobel otvorila oči a usmiala sa na neho. Rafinovaným pohybom sa k nemu ešte viac pritisla.

Severus netancoval ani nepamätal, ale neprekvapilo ho, že nevyšiel z cviku. Raz mu niekto povedal, že má tanec v krvi a bola to pravda. Ale ešte nikdy netancoval s niekým, s kým by cítil takú harmóniu, akú práve teraz cítil s Isobel. Započúval sa do hudby a musel uznať, že táto skladba Sudičkám vyšla. Pri poslednej tanečnej figúre sa jej vlasy obtreli o jeho tvár a on pocítil aj ich vôňu. Aj on zavrel oči a mal pocit, že je v inom svete.

Melódia stíchla a Isobel pustila jeho ruku. Otvoril oči a uvedomil si, že ju stále drží okolo pásu. Nikto iný okrem nich na parkete nebol. Nikto by im zrejme nemohol konkurovať. "Nechal si sa uniesť?" spýtala sa šepotom. Užívala si to, že ho dostala do rozpakov.

"Iba mám rád tanec," odvetil jej a viedol ju učiteľskému stolu. Stále na sebe cítil všetky oči. Avšak vedel, že obaja museli okolie šokovať týmto dokonalým tancom. Sám musel uznať, že mu to prišlo čarovné.

Keď si sadol k stolu, neprekvapilo ho, že sa posadila z druhej strany k nemu. Bol si istý, že to ona robila zasadací poriadok. Odpila si z čaše a pohmkávala si melódiu, na ktorú tancovali.

"Severus, nevedel som, že si taký dobrý tanečník," znova sa k nemu nahol profesor Flitwick, "vaše tanečné vystúpenie s Isobel bola lahoda pre oči."

"Dávno som netancoval," odvetil mu Severus. Kapela spustila rýchlejšiu skladbu a niektorí sa osmelili a vyšli na parket.

"Bolo to bravúrne," usmial sa Flitwick.

"Dáš si melasový koláčik, Severus?" sladko sa k nemu naklonila Isobel. Vrhol na ňu nepríjemný pohľad a pokrútil hlavou. "Myslela som si," dodala nevine. A znova sa na neho uškrnula. Potvora, pomyslel si.

Počul ako sa zhovárala sa Pomonou Sproutovou, ktorá tiež chválila ich tanec. A k tomu sa pridala Minerva a on už začínal mať tohto večierku plné zuby a tešil sa na to, ako sa uchýli späť do svojej komnaty. Naložil si na tanier trocha jedla, aby sa zamestnal a myslel na niečo iné. Občas sledoval študentov na parkete, alebo pri stoloch. Zdalo sa, že sa celkom dobre bavia. Hľadal hlavne svojich študentov. Väčšinou sa bavili medzi sebou. Občas niektorého z nich zazrel, ako sa rozpráva s Biflomorčanmi. Chrabromiliskí študenti od nich ale bočili, ako bolo zvykom. Isobelin plán ako predpokladal, aj tak zlyhával.

A potom si všimol niekoľkých prvákov ako sedia pri jednom stole a o niečom debatujú. Prekvapilo ho zloženie. Boli tam dve Chrabromilské dievčatá, dvaja Biflomorskí chlapci, jeden chlapec z Bystrohlavu a jedno dievča a jeden chlapec zo Slizolinu. Určite sa nehádali, práve naopak, zhovárali sa, občas sa spoločne zasmiali a pritom pojedali sladkosti.

"Hovorila som ti," nahla sa k nemu Isobel a do tváre mu znova udrela jej sladká vôňa. "Myslím, že to je dobrý prvý krok, čo povieš?"

"Už sa toľko nevyťahuj, Isobel," odsekol jej. Bolo ťažké priznať, že mala tak trocha pravdu. Možno to celé bolo na dobrej ceste. A možno sa len k prvákom nedostali všetky tie historky. Aj tak to považoval za menší úspech.

Isobel mykla plecami a podávala mu podnos: "Kanárikový krém?" Pokrútil hlavou. "Neješ sladké?" spýtala sa ho. Prikývol. "Tak trocha ohnivej whisky?"

"Isobel!"

"Čo?"

"Prestaň mi núkať jedlo a alkohol. Mám ruky, ak niečo budem chcieť, vezmem si!" okríkol ju, ale hudba hrala tak hlasno, že to neznelo ako krik. Položila podnos späť na stôl a venovala mu zamračený pohľad.

***

Po hodine to už v sieni nemohol zniesť. Vybral sa von pod zámienkou, že ide skontrolovať študentov, ktorí sa pobrali von. Dnes mali povolené byť po zotmení na dvore a v záhrade. Utiahli sa tam hlavne starší študenti so svojimi polovičkami, aby zažili trocha romantiky.

Prechádzal okolo nádvoria a neprekvapilo ho, že tam videl Pottera s Weasleyovou. Zhovárali sa a on ju hladil po vlasoch. Keď ho obaja zbadali, slušne ho pozdravili a obaja pridali aj úsmev. Na úsmevy od Chrabromilských študentov nebol ani trocha zvyknutý. Mierne kývol hlavou na pozdrav, ale kráčal ďalej. Pár študentom vynadal a konečne potom vyšiel do záhrady a dýchal čerstvý vzduch. Cítil, že leto ešte neodišlo. Oslavy, večierky, tieto veci vôbec neboli pre neho. A na um mu zišiel ten tanec. Stále okolo seba cítil tú jej sladkú vôňu. Znervózňovalo ho to. Spomenul si, ako ju držal v náručí. Bola nežná, krehká a on mal pocit, že ju musí ochraňovať. A to sa mu vôbec nepáčilo.

"Ušiel si z nášho večierka," znova ten sladký tón v jej hlase. Otočil sa a pozrel sa jej do očí. Konečne sa prestala na neho tak sladko usmievať. Ani sa nemračila, iba mu opätovala pohľad.

"Z tvojho večierka, bol to tvoj nápad," opravil ju.

"Pokladala som to, že to je náš spoločný večierok. Veď sme ho aj otvorili spoločným tancom," odvetila mu.

"Čo robíš tu vonku? Hľadala si ma?"

"Nie, potrebovala som tiež trocha čerstvého vzduchu," povedala mu, "bolo mi dnu veľmi teplo a okrem toho, nie som pripravená na oslavy a večierky. Cítim sa mierne stiesnenie. Robíme to ale kvôli študentom. Niekedy je ťažké usmievať sa, keď moje srdce kričí veľkou bolesťou."

"Srdcia viacerých tam vnútri," doplnil ju.

"Aj tvoje?"

"Nestratil som nikoho z rodiny, ani z priateľov, Isobel. Áno, určite mi je ľúto toľko nevinných životov. Hlavne životov študentov, ktorí zahynuli vo vojne. Nuž, ale to je všetko," stroho jej odvetil. "Okrem toho domnieval som sa, že táto otázka je nemiestna, keďže si určite ako deväťdesiat percent ľudí myslíš, že nemám srdce."

"Nemyslím," okamžite mu oponovala. Už sa z toho začínal stávať zvyk. "Som si istá, že máš srdce, Severus. Určite."

Neodpovedal. Mlčal. Iba na ňu hľadel a nebol prekvapený. Niektorí ľudia si mysleli, že srdce nemá a ďalší ho presviedčali, že ho isto má. Dumbledore, McGonagallová, Potter, Grangerová, áno samí Chrabromilčania a teraz sa k ním pripojila aj táto neznesiteľná ženská. Neznesiteľná ženská, ktorá stačí môjmu tanečnému kroku a ktorá cíti melódiu tak ako ja.

"Mal si pravdu," povedala po veľmi krátkej chvíľke ticha. "Tancuješ skvelo. Veľmi sa mi to páčilo, Severus."

"Aj ty si veľmi dobrá tanečná partnerka," pochválil ju. Možno preto, že to bola pravda, možno preto, že chcel byť aspoň trocha milý a možno to robila už aj jeho únava a to, že bol mierne mimo z toľkej kvetinovej vône a tiež aj z jej sladkého parfumu.

"Ó, zapíšem si do denníčka, že ma Severus Snape za niečo pochválil!" nadšene vykríkla.

"Vieš, že si občas celkom dosť neznesiteľná?" spýtal sa jej.

"Hej a užívam si toho," zasmiala sa.

"Na všetko musíš mať komentár, však?"

"Prirodzene!"

"Ešteže si mi predostrela spôsob, kedy si ticho, kedy mi neoponuješ, kedy sa nevychvaľuješ a keby aspoň čiastočne robíš to, čo chcem ja," zamračil sa na ňu.

"Áno? Kedy?" prekvapene sa na neho pozrela.

Severus ju chytil za ruku, druhou rukou ju znova chytil okolo pása a pritiahol k sebe: "Keď s tebou tancujem," povedal jej potichu.

"Ale veď tu nehrá ani hudba," pobavene sa na neho pozrela, ale aj tak položila svoju ruku na jeho rameno.

Severus na chvíľku zložil ruku z jej útleho pásu a vybral z vrecka na habite prútik. Vyčaroval rýchlo pár farebných vtáčikov, ktorí vydávali jemnú pomalú melódiu. Prútik odložil a znova položil ruku na jej pás.

"Aké nádherné kúzlo," videl nadšenie v jej olivových očiach, "aká krásna melódia!"

"Pánska volenka," oznámil jej a urobil prvý tanečný krok. Isobel zavrela oči. Nechala sa unášať melódiou a ním. Úplne mu dôverovala. Znova to bolo čarovné a možno ešte čarovnejšie, pretože boli sami. Nikto na nich nehľadel a ona sa mohla ešte viac odviazať. Ešte s nikým netancovala takto ako s ním. Zafúkal jemný vetrík a rozvial jej vlasy.

Uvedomila si, že za posledné roky, je toto asi najčarovnejší moment, aký vôbec zažila. Cítila sa bezpečne, šťastne a ľahučká.

Severus tiež privrel oči. Snažil sa to v sebe potlačiť, ale aspoň v hĺbke svojej duše si musel priznať, že sa mu toto všetko páčilo. Páčilo sa mu tancovať, páčilo sa mu tancovať s ňou, páčilo sa mu držať ju v náručí a páčilo sa mu cítiť jej sladkú vôňu. Páčil sa mu tento moment. Necítil sa osamelý, cítil sa tak trocha šťastný ...

Poznámky autora:

V poviedke má skupina Sudičky aj ženu - pieseň, ktorú spievali na večierku - TU
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sonka Sonka | 10. července 2014 v 21:24 | Reagovat

Veľmi sa mi páčia rozhovory Harryho s Isobel, no a vzťah Severus a Isobel opisuješ úžasne. Snape má ako vždy chladnú masku, ale v skutočnosti ho Isobel pomaly láme. Ten ich tanec bol krásny, presne som si ich vedela predstaviť. A ten koniec, proste nádhera ♥ Úžasná kapitolka, klaniam sa a teším sa na ďalšiu :-)

2 Oriana Oriana | 11. července 2014 v 15:15 | Reagovat

[1]:

Sonka ďakujem moc za komentár a za pochvaly :)

Aj ja som si ich úplne predstavovala ... myslím, že sa mu postupne Isobel dostane pod kožu :) ale pôjde to pomalšie no ... predsa len on je troška náročný :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama