Úspech predurčuje sila presvedčenia, nie množstvo jeho vyznávačov.

Už nebudem rovnaký

23. června 2014 v 13:50 | Oriana |  JEDNORÁZOVÉ POVIEDKY

Jednorázová poviedka o láske Severusa Snapa k Lily Evansovej-Potterovej.

Rating: pre všetkých




Severus hliadkoval v noci na chodbe. Prechádzal sa po hrade a všimol si jednu otvorenú učebňu. Pôvodne chcel iba zavrieť dvere, ale keď prišiel bližšie, všimol si v miestnosti veľké zrkadlo. Už o tomto zrkadle počul. Vošiel do učebne a potichu za sebou zavrel dvere. Kráčal k zrkadlu. Zrkadlo z Erisedu mu nedávno spomínal Dumbledore. Spomínal mu dokonca aj to ako funguje.

Podišiel k zrkadlu ešte bližšie. Pozrel sa do neho a videl iba sám seba. Stál tam niekoľko minút a stále videl iba sám seba. Zažmurkal, lebo potlačil jednu slzu. Chcel ju aspoň na okamih vidieť, hoci len v zrkadle. Ale zrejme na neho nefungovalo. Na chvíľku zavrel oči a spomenul si na ňu.

Nemôžem vyhrať, nemôžem vládnuť, nikdy nevyhrám túto hru ...

Sledoval malé dievčatko, ako sa prechádza okolo jazera. Bolo na nej niečo zvláštne, to si všimol hneď. Učarovali mu jej ohnivočervené vlasy. Pár dní ju sledoval a nedokázal sa k nej priblížiť. Často bola so sestrou. Tú nemal rád. Nebola vôbec taká pekná ako jej mladšia sestra, ani sa nepohybovala s takou ľahkosťou vetra a ani nemala taký krásny úsmev. Jedného dňa ale nabral odvahu a oslovil ju, keď sa hádali so sestrou.

"Nie si divná," pozrel sa na dievčatko. Jej sestra sa na neho zamračila a vynadala mu.

"Tuny, prestaň," oborila sa na ňu. Petunia odišla, zrejme žalovať rodičom, pomyslel si.

"Som Severus," predstavil sa jej. "Pozorujem ťa už pár dní. Nie si divná, si čarodejnica!"

"Čože som?" prekvapene sa na neho zadívala. A on si všimol zvláštnu farbu jej oči. Boli tak krásne zelené, ako dva smaragdy.

"Si Lily, však?" spýtal sa jej. Počul párkrát ju tak oslovila sestra, ale chcel si byť istý.

"Áno, Lily," mierne sa na neho pousmiala. "Naozaj tieto veci, čo viem, ja, naozaj som čarodejnica?"

Severus otvoril oči a znova sa pozrel do zrkadla. Stále videl iba sám seba. Nič viac, len seba vo svojom čiernom plášti, s čiernymi neupravenými vlasmi a svojím krivým nosom. Na tvári mal pár vrások a jeho pery boli priveľmi úzke. Spomenul si na ďalšiu chvíľku s ňou. S Lily.

Nemôžem prestať, nemôžem bojovať ...

"Myslíš, že by nám Slughorn požičal nejaké prísady?" pýtala sa ho cestou z hodiny elixírov. Spoločne pracovali na niekoľkých vlastných elixírov, lebo ich oboch veľmi bavili.

"Tebe určite, má ťa predsa rád, Lily," usmial sa na ňu Severus, "stále to hovorí. Že hoci si muklovského pôvodu, si šikovná a je to pravda. Hovoril som ti to vždy. Aj muklovské deti sa rýchlo učia a vidíš, ty si priam premiant!"

"Ale no, Sev, nemôžeš ma stále len chváliť," opätovala mu úsmev. ,,Spýtam sa teda Slughorna, či nám požičia tie prísady."

"Fajn, uvidíme sa, Lily, musím na hodinu."

Severus potlačil v sebe ďalšiu slzu. Stále mu veľmi chýbala. Jej úsmev, jej zelené oči. Jej prítomnosť. Bola jeho jedinou skutočnou priateľkou a on si to niekedy nevážil.

Som stratený, som zbytočný, bez teba, bez teba ...

"Stále sa s mnou nerozprávaš pre ten incident?" dobehol ju raz na chodbe.

"Incident, Sev? Povedal si mi, že som humusáčka," zamračila sa na neho.

"Ospravedlnil som sa ti predsa, ešte v ten večer, Lily. Nemyslel som to tak, nemyslel som to tak, naozaj," znova sa jej ospravedlňoval, stále dookola. Bol nahnevaný a ušlo mu to a ona to nevedela pochopiť. Hoci toho úprimne ľutoval.

"Prosím ťa, Sev, nechaj ma," odbila ho Lily a rozbehla sa do klubovne. Severus sa oprel o stenu a cítil sa zrazu taký sám a stratený.

Otvoril oči a stále myslel na ňu. Takmer každý deň myslel iba na ňu a vždy sa cítil taký stratený bez nej. Nikdy sa nezmieril s myšlienkou, že ju viac neuvidí. Niekto tak čistý ako ona, jednoducho nemohla len tak odísť a nechať ho samého. Už naveky samého.

Nemôžem to vymazať, beriem vinu na seba, ale nedokážem akceptovať, že sme sa odcudzili ...

Sledoval ju ako sa čoraz viac priatelí s Jamesom Potterom. Chodili spolu všade. Keď ich videl ako sa spolu bozkávajú, jeho srdce sa zlomilo na milión kúskov a neveril tomu, že by ho ešte niekto niekedy poskladal.

"Takže týmto smerom kráča tvoje srdce?" spýtal sa jej raz večer, keď ju stretol na chodbe samú.

"Ja viem, že to je pre teba ťažké pochopiť. Viem, ako sa s Jamesom nemusíte a že som si začala s tvojím nepriateľom. Ale ja ho ľúbim, Sev a okrem toho, my dvaja sme sa nejako odcudzili," vravela mu a tón jej hlasu bol smutný.

"Ani neviem kedy sa to stalo a je mi to ľúto, pretože si moja priateľka, Lily," odvetil jej smutne.

"Aj ty si bol môj priateľ, Sev, ale nezachoval si sa ku mne pekne po tom všetkom. Prepáč," a potom odišla preč. Ostal tam stáť sám, znova bol taký sám. Bola to jeho vina. Keby ju nebol nazval humusáčkou, keby bol rád, že sa ho zastala. Všetko mohlo byť inak. Nemohol to už vymazať, už to raz povedal. Všetko, čo je raz povedané, je jednoducho povedané a nikto to nevymaže.

Koľkokrát ľutoval tej chvíle, keď to vyslovil. Keď svoju milovanú Lily tak veľmi urazil. Hanbil sa. Bol nešťastný. Ešte teraz ho to mátalo. Ešte teraz ho to hrozne bolelo.

Stratil som srdce, stratil som hlavu ...

Sedel vo svojom rodičovskom dome a čítal si Denného Proroka. Na jednej strane narazil na oznámenie, že Lily Evansová sa v sobotu vydala za Jamesa Pottera. Roztrhal noviny a pozrel sa na ľavé predlaktie a na svoje takmer čerstvé Temné znamenie. Vybral si túto cestu, pretože ju navždy stratil. Jeho srdce zomrelo a on už rozumne neuvažoval. Bol koniec. Vydala sa za iného. Navždy.

Mohol vôbec niekto chápať jeho bolesť? Jediná priateľka a jediná žena, ktorú miloval už od doby, keď ju spoznal, sa vydala za iného. Chcel jej dopriať šťastie, ale nejako podvedome to nešlo. Keby bola jeho, všetko by bolo inak. Ona z neho robila lepšieho človeka a teraz bez nej, bol iba čierny. Srdce nemal už dávno. Robil rozhodnutia a robil chyby. A nebol tu nikto, kto by ho doviedol na správnu cestu.

Nebudem utekať, nebudem lietať, už nikdy to nezvládnem ...

Vošiel do toho domu, ak sa to ešte dalo nazvať domom. Prešiel okolo tela pod schodmi. Jeho najväčší nepriateľ a sok bol mŕtvy. A on cítil smútok. Hoci boli nepriatelia, nikdy by mu neprial smrť. Nikdy. Vyšiel hore po schodoch. Nevenoval pohľad chlapčekovi, ktorý stál v postieľke a nevedel, čo sa deje, ale pozrel sa pod postieľku. Jej telo tam ležalo nehybne, bez života. Neubránil sa slzám. Zosunul sa k nej a vzal ju do náručia. Toto nemohla byť pravda. Je mŕtva. Už nikdy neuvidí jej úsmev. Pohladil ju po ohnivočervených vlasoch. Privinul si ju do náručia a plakal. Veľmi plakal. Jeho jedinej lásky už niet.

Severus si nevšímal slzu, ktorá mu tečie po líci. Pozrel sa do zrkadla a znova na neho hľadeli iba jeho uhlovo-čierne oči. Nič viac. Naozaj ani len toto zrkadlo mu nechcelo dopriať chvíľku s Lily. Aspoň jednu krátku. Chvíľku s Lily.

Už nikdy nebudem rovnaký ...

"Sev, čo tu robíš?" pozrela sa na neho svojimi prenikavými očami. "Počula som, čo teraz robíš, s kým sa stýkaš, my si už nemáme čo povedať!"

"To, čo robím, nemá nič spoločné s tebou. Iba som ti chcel povedať, že som ťa vždy mal rád, Lily. A že ti želám veľa šťastia," chcel sa na ňu usmiať, ale akosi nemohol.

"My už nie sme priatelia!"

"Viem," prikývol, "ale pre mňa vždy budeš moja jediná skutočná priateľka. Nechcem ti robiť viac problémy, Lily. Iba som ti chcel povedať, že nikdy nezabudnem na to, že si bola moja priateľka, že si ma mala rada a že si mi verila."

"Ach, Sev," pousmiala sa. "Prosím ťa, rozhodni sa na akej strane stojíš, prosím ťa," žiadala ho.

"Pokúsim sa," odvetil jej, "odpúšťaš mi teda?"

"Áno," prikývla a potom ho objala. Aspoň na chvíľku ju mohol mať vo svojom náručí.

"Si šťastná?"

"Som, veľmi," prikývla.

"Veľa šťastia, Lily," pohladil ju po líci. "Želám ti všetko šťastie sveta, naozaj. Ver mi. Prosím ťa."

"Verím ti," prikývla. "Už by si mal ísť," dodala.

"Áno, už iba posledná vec. Ďakujem, že si vo mňa verila. Ty si vždy zo mňa robila lepšieho človeka, Lily."

"Ty si dobrý človek, Sev, naozaj si," chytila ho za ruku. "Ja ti verím. Vždy ti budem veriť."

"Ľúbim ťa," priznal sa jej.

"Sev," pozrela sa mu do očí.

"Ja viem, Lily, viem," prikývol, "iba som chcel, aby si to vedela. Musel som ti to povedať. Musel som to niekomu povedať. A chápem ťa. Tvoje srdce patrí inému."

"Sev, je mi to ľúto. Si môj priateľ, ale milujem iného," vravela smutne, nechcela ho raniť, aj keď jemu sa srdce lámalo na stále viac a viac kúskov.

"Ja viem," prikývol. "Zbohom, Lily," dotkol sa perami jej líca a jemne ju pobozkal. Aspoň raz v živote. A potom odišiel.

Stále mal zatvorené oči a potláčal slzy. Bolo to poslednýkrát, čo ju videl. Od tej doby už nebol nikdy rovnaký. Na druhý deň bola mŕtva. Stihol jej povedať, ako ju ľúbi a vedel, že ona by jeho city nikdy neopätovala. Napriek tomu potreboval, aby to vedela. A teraz robí správnu vec. Poslúchol ju. Vybral si stranu, za ktorú chce naozaj bojovať. Ona v ňom videla vždy len dobro. A on ju nemôže sklamať. Bude opatrovať jej syna. Zachráni ho vždy, keď to bude potreba. Kvôli nej. Nič na tomto svete nie je dôležitejšie ako ona. Nič.

Otvoril oči. Slzy mu začali tiecť po tvári. A tentokrát nebol sám. Zo zrkadla na neho už nehľadel jeho vlastný obraz. Hľadela na neho žena s ohnivočervenými vlasmi a tými očami, ktoré jej priam svietili. A s úsmevom, ktorý sa mu raz zabodol priamo do srdca a on naň nikdy nezabudne.

"Lily," dotkol sa zrkadla, chcel prejsť k nej, na jej stranu, ale nešlo to. Narazil na sklo. "Si tu. Ja nie som sám. Ty si stále tu." Usmial sa. Po dlhej dobe sa vo svojom živote usmial.

Zrkadlo neodpovedalo, akoby mohlo. Hľadel na ňu. Usmievala sa na neho. Sadol si na zem a dlhé hodiny pozoroval jej obraz. Už sa necítil taký stratený. Vedel presne aká je jeho úloha. A jedného dňa ju znova uvidí. To si bol istý.

"Nikdy ťa neprestanem milovať, nikdy," prešiel dlaňou po skle na mieste, kde mala Lily líce. "Dám pozor na tvojho syna. Nikdy som nechcel, aby sa tvoja krásna rozprávka skončila. Je mi to tak ľúto, Lily."

Lily v zrkadle sa stále usmievala na zlomeného muža, ktorý si práve zotieral ďalšie slzy, ktoré sa mu valili z očí.

"Dal by som aj svoj život za to, aby si tu bola. Radšej by som sa pozrel na teba zhora, ako sa hráš so svojím synom. Dal by som svoj život za teba! Kiežby to bolo možné!"

Severus nechcel opustiť prázdnu triedu, v ktorej bol momentálne šťastný. Dokázal by si predstaviť, ako pred jej odrazom sedí celé dni. Nepotreboval by ani jesť, ani piť. Iba by tam sedel a kochal by sa jej úsmevom. Pretože tento úsmev, ten bol iba pre neho. Nebol pre nikoho iného. Bol iba pre neho.

Spomenul si na to, čo jej sľúbil. "Lily, ja sa vrátim," pozrel sa do jej očí. "Ale teraz idem splniť to, čo som ti sľúbil. Idem dohliadnuť na tvojho chlapca!" Poslednýkrát sa pozrel do zrkadla. Chcel si vryť tento obraz do svojej pamäte na vždy. Chcel, aby bol jej úsmev to posledné, čo raz uvidí, keď sa rozhodne odísť na druhý svet. Možno to raz bude potrebné. Potom sa pobral k dverám, otočil sa na poslednú chvíľku. Stále tam bola.

"Milujem ťa!" Nakoniec sa otočil a vyšiel z opustenej učebne.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sonka Sonka | Web | 26. září 2015 v 10:06 | Reagovat

Nádherná poviedka, Oriana. Až mi slzy vyhŕkli do očí. Milujem Lily a Severusa ich príbeh lásky bol skutočne smutný a táto poviedka skrátka nádherná. Ďakujem ti za ňu :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama