Úspech predurčuje sila presvedčenia, nie množstvo jeho vyznávačov.

Eclipse de luna - 3. Kapitola

2. června 2014 v 15:36 | Oriana |  ECLIPSE DE LUNA

3. Čo rozprávala Isobel

Isobel vošla do svojho kabinetu, chcela si ho ešte dnes večer troška zútulniť a zajtra ráno sa chcela pustiť do zútulňovania svojich komnát, ktoré mala za druhými dverami kabinetu. Rozmýšľala, ako si zariadi svoj kabinet, keď jej niekto zaklopal na dvere. Isobel si schovala prútik do vrecka na habite a otvorila dvere. Tie zelené oči ju úplne oslepili.



"Dobrý večer, môžeme ďalej?" mračil sa na ňu mladý chlapec, Chlapec-ktorý-prežil-a-prežil.

"Áno, Harry, pán Potter," vykoktala so seba Isobel a nemohla uveriť tomu, ako sa chlapec naozaj veľmi podobá na Jamesa a jeho oči, akoby videla oči Lily. Samozrejme, že chlapca videla ako bábätko, ale ako dospelého ho videla iba v novinách na fotografiách. Isobel odstúpila od dverí a pustila ho dnu spoločne s priateľmi.

"Som Harry Potter, ale to asi viete," predstavil sa slušne chlapec, "a moji priatelia Hermiona Grangerová a Ron Weasley."

"Ja vás všetkých troch poznám," odvetila Isobel a rýchlo vyčarovala ešte dve stoličky, aby sa mohli usadiť. "Čaj?"

Všetci traja pokrútili hlavami. Isobel si sadla za svoj stôl: "Čo môžem pre vás urobiť?"

"Remus a vy?" spýtal sa jej Harry a stále sa na ňu mračil, hľadel na ňu, akoby jej vôbec nedôveroval.

"Remus je, vlastne bol," stále to tak bolelo vysloviť to, že bol, že už tu nie je, "bol môj brat, moje dvojča."

"Remus o vás nikdy nehovoril," zhodnotil Harry. Isobel sa nadýchala a hľadela na jeho priateľov. Obaja počúvali, ale nemiešali sa zatiaľ do rozhovoru. Veľa o nich počula, čítala, veľa jej rozprávali ľudia, s ktorými sa stretla. Bolo toho tak veľa. Mala pocit, akoby ich poznala a pritom ich teraz videla prvýkrát.

"Krátko po škole som odišla do zahraničia," vysvetľovala Isobel, "Remus si myslel, že som odišla, lebo už nedokážem znášať to, čím je. Ale to nebola pravda," vravela smutne. "V skutočnosti som šla do zahraničia, aby som pracovala na svojom výskume."

"Na akom výskume, pani profesorka?" spýtala sa jej Hermiona a uprene na ňu hľadela.

"To čo sa stalo Remusovi otriaslo celou našou rodinou," Isobel vstala zo stoličky, potrebovala sa prechádzať. Chcela im to povedať, vedela, že boli Remusovi priatelia. Vedela aj to, že tieto decká sú inteligentné, odvážne a sú hrdinami vojny. "Otriaslo to aj mnou. Bolo mi ho veľmi ľúto. Mali sme kedysi veľmi pekný vzťah. Ubíjal ma pohľad na to, ako ho to ničí. V tej dobe neexistovalo elixír, ktorý bral posledné roky. A ja som potrebovala niečo zistiť, chcela som ho zachrániť, chcela som ho vyliečiť."

"Chceli ste ho zbaviť vlkolačieho génu?" spýtala sa znova Hermiona.

" Áno, preto som cestovala po svete, hľadala som iných vlkolakov, samozrejme, že nie v období splnu, lebo vtedy sú nebezpeční. Robila som si rozsiahle výskumy, ale bolo to na nič. Neexistuje liek na vlkolačí gén, nedá sa toho zbaviť a v podstate to už je aj jedno, pretože môj brat tu už nie je a jeho syn vďaka bohu nezdedil tento gén. Práve naopak, zdedil gény svojej mamy, takže je metamorfomág."

"Teddy je môj krstný syn, neviem, či viete," zapojil sa do rozhovoru znova Harry.

"Áno, Andromeda mi to povedala. Povedala mi veľa o živote môjho brata a opisovala mi svoju dcéru. Musela byť úžasná. Je mi tak ľúto, že som ju nemohla spoznať. Naposledy pred pár dňami, keď som bola u Andromedy, tak si Teddy zafarbil vlasy na modro, bol rozkošný," rozprávala im a myšlienky na synovca jej vytvorili na tvári žiarivý úsmev.

"Prečo ste Remusovi nepovedali, čo naozaj robíte v zahraničí?" znova sa jej spýtala Hermiona. To dievča dávalo dobré otázky. Ľudia mali pravdu, keď o nej hovorili, že je inteligentná a hlavne, že je najlepšou čarodejnicou svojho veku. Na Isobel tiež za tých pár minút veľmi zapôsobila a už sa nemohla dočkať toho, ako ju uvidí na hodinách. Veľa o nej počula, veľa počula o všetkých.

"Ja ani neviem," odvetila smutne Isobel, "je mi to veľmi ľúto, že nepoznal pravdu. Neodišla som preto, lebo som sa za neho hanbila, nie, ja som iba hľadala spôsob, ako ho zbaviť toho hrozného bremena. Ale Remus dokázal, že sa s tým dá žiť. Našiel si dokonca aj ženu a má dieťa."

"Vzdával to," spomenul si Ron, "chcel Tonskovú opustiť. Chcel, no on mal iba strach."

"Áno, mal iba strach, potom si uvedomil, čo je správne," opravila ho Hermiona, ,,nakoniec si aspoň na chvíľku spoločne s Tonksovou užili svojho syna."

"No keby Harry nebol na neho nakričal, tak neviem, neviem," doplnil Ron.

"Iba som mu chcel tým povedať, že má veľké šťastie, že uprostred takého hrozného obdobia ho stretlo niečo také pekné ako manželstvo s Tonksovou a ich dieťa. Remus mal iba strach, aby dieťa nezdedilo tie gény po ňom," ozrejmoval jej to Harry, "presne tak ako ste hovorili. Našťastie sa tak nestalo."

"Remus nebol nikdy zbabelec," smutne sa na nich usmiala Isobel, "bol skvelý človek, vždy bol skromný a veľmi múdry. Preto ho jeho priatelia mali tak radi. Myslím tvojho otca," pozrela sa na Harryho, "a aj tvoju mamu a Siriusa."

"Všetkých ste ich poznali," uvedomil si Harry a svoje zelené oči upieral stále na ňu.

"Lily bola moja najlepšia priateľka," prikývla mu Isobel a oprela sa zozadu o katedru, "pretože sme veľa času strávili spolu. V našom ročníku sme boli iba tri dievčatá a tak sme boli automaticky najlepšie priateľky. Potom po piatom ročníku sme sa viac začali priateliť so Záškodníkmi," mierne sa pousmiala, "tak sa nazývali, ale veď to viete."

"Vedeli ste, že sú animágovia?" spýtal sa jej Ron.

"Áno, zistila som to v šiestom ročníku počas jednej nešťastnej udalosti," spomínala si Isobel, "ale Lily, tá sa to dozvedela až neskôr."

"Tá nešťastná udalosť," Harry znova vyhľadal Isobelin pohľad, lebo jej chcel hľadieť priamo do očí, "išlo o profesora Snapa, však?"

Isobel prikývla: "Bola to hlúposť. Mal to byť žart, ktorý sa vymkol z pod kontroly. Bolo to prehnané. Sirius mal niekedy už príliš bláznivé nápady. Ale chlapci boli v puberte a popravde radi porušovali všetky možné pravidlá. Ako sa hovorilo, snažili sa ľudí vylákať von. A Severus bol zvedavý. Vždy bol zvedavý, čo chlapci robia, čo svetu taja. Bola medzi vzájomná nevraživosť, aj keď bola už nadmieru. Pravda je, že mi vždy bolo Severusa ľúto. Lily mi hovorila o jeho rodine a preto mi z toho bolo smutno. Lenže na druhej strane sa on často staral do vecí, do ktorých sa nemal. Možno keby nebol chlapcom toľko na očiach a nesnažil sa na nich niečo našiť, nikdy by sa to nestalo. Ale ani po rokoch si tieto veci rozhodne neodpustili."

"To máte pravdu," prikývol Harry, "profesor Snape ťažko vychádzal hlavne so Siriusom. S Remusom boli kolegovia a pripravoval mu ten protivlkolačí elixír. Možno ho rešpektoval viac, ale Siriusa nenávidel."

"Nie, to si nemyslím, Harry. Severus má zložitú povahu, ale nemyslím si, že by sa cez detské časy nepreniesol. Určite čiastočne áno. Okrem toho bol na rovnakej lodi ako Sirius, ako Remus. Určite k ním necítil nenávisť. Nemal ich rád, ale nenávisť je veľmi silné slovo."

"Prečo ste sa nevrátili, keď zúrila vojna?" spýtal sa jej Harry.

"Mala som strach. Je to neodpustiteľné. Mala som prísť a tiež bojovať. Mala som bojovať za náš čarodejnícky svet. Dlhé roky som bojovala proti vlkolačím génom a zlyhala som. Bála som sa. A teraz toho ľutujem. Keby som tu bola, možno by som strávila posledné chvíľky s Remusom. Možno by sa mi podarilo zachrániť ho, alebo jeho manželku. Je mi to všetko tak hrozne ľúto. Dozvedela som sa to okamžite, že zomrel. Ale nedokázala som v tej chvíli sem prísť. Bola som radšej na svoj žiaľ sama. Až potom cez leto som sa odvážila vrátiť. Navštívila som Andromedu Tonksovú a ona mi rozprávala dlhé hodiny. Chuderka žena, prišla nielen o dcéru, ale aj o manžela."

"Áno, zabili ho ešte počas roka. Bol muklovského pôvodu a vydal sa na útek," ozrejmil jej to Harry. "Tonskovú to veľmi vzalo. Koho by to nevzalo."

"Andromeda aspoň nie je sama. Má vnúčika," znova prehovorila Hermiona a pousmiala sa. Isobel jej úsmev opätovala.

"Teddy je úžasné dieťa. Kvôli nemu som sa vrátila. Keď som nebola dobrá sestra, chcem byť aspoň dobrá teta. Nech je už Remus kdekoľvek, možno vidí, že som sa vrátila a že chcem dohliadnuť na jeho syna. Teddy je moja jediná rodina. A keď bude väčší poviem mu, že jeho otec bol hrdina. Som na Remusa taká pyšná. On je hrdina a ja som zbabelec."

"Remus bol najlepší učiteľ Obrany proti čiernej mágií, čo sme mali," rozprával jej Ron. Pretože Hermiona aj Harry mlčali. Obaja hľadeli do zeme. Nevedeli, čo povedať. "Potom na konci roka sa prišlo na to, že je vlkolak a musel odísť. No vlastne Snape o tom hovoril verejne. A potom sme sa s Remusom videli o rok, keď sa znova zvolal Fénixov Rád. A stal sa naším priateľom."

Isobel sa v očiach leskli slzy. Rýchlo si vybrala z vrecka vreckovku a utrela si oči. "Chceli by ste ešte niečo vedieť?" spýtala sa hľadela na troch Remusových priateľov.

"Nikdy som nepoznal priateľky mojej mamy. Poznal som iba otcových priateľov. Remusa a Siriusa," Harry sa na ňu prvýkrát usmial, "myslel som si, že mama sa s nimi tiež priatelila."

"Samozrejme, tvoja mama mala veľmi rada aj Remusa, aj Siriusa, dokonca aj toho zradcu Červochvosta. Tvoja mama mala veľmi dobré srdce. Posielala mi listy, vždy. Písala mi o tebe, čo máš nové. Ako ti Sirius daroval hračkársku metlu. Poslala mi vtedy aj fotografiu."

"Tu istú poslala aj Siriusovi," smutne si spomenul Harry na to, ako fotografiu našiel v jeho izbe. Bola vtedy roztrhaná a list tiež. Vedel však, kto si nechal druhú časť fotografie a aj ten kúsok listu, ktorý chýbal.

"Stále sa stretávali. Tvojej mame som ako jedinej povedala, prečo odchádzam. Nechcela, aby som šla preč. Ale ja som musela. Chápala to. Vedela, čo pre mňa Remus znamená a tiež vedela ako veľmi ma bolí, čo sa mu deje. Tvoja mama bola skvelá žena. Keď som sa dopočula, čo sa stalo, nemohla som tomu uveriť. Vtedy som sa chcela vrátiť a zanechať svoj výskum, ale potom som si uvedomila, že Lily by chcela, aby som v ňom pokračovala. Mala rada Remusa, želala si, aby bol v poriadku. Ale mátalo ma to. A o to viac ma mátal aj fakt, že ich zradil Sirius. Neverila som tomu. Nikdy. A mala som pravdu. Ale aj tak som sa na chvíľku vrátila. Nevyhľadala som ale Remusa, ale vyhľadala som Dumbledora. Chcela som vedieť, čo bude s tebou Harry. Dumbledore mi vysvetlil, že je dôležité, aby si šiel k tete a strýkovi, aby si býval v dome, kde je sídli krv tvojej mamy." Harry prikývol.

"My sme mu pomohli utiecť," povedal jej Ron, "Siriusovi."

"Ja viem. Povedal mi to," odvetila mu Isobel.

"Povedal? Vy ste boli v kontakte aspoň so Siriusom?" pýtal sa jej Harry prekvapene.

"Áno, Sirius u mňa bol pár mesiacov. Ako utiekol, vyhľadal ma. Nikdy mi nepovedal, ako sa mu to podarilo, vypátrať ma. Ale skrýval sa u mňa pár mesiacov, až kým si mu neposlal ten list, že ťa niekto zaradil do Trojčarodejníckeho turnaja. Potom sa vrátil sem. Schovával sa u mňa, pretože vedel, že by ho nehľadali tak ďaleko. V tej dobe som žila na jednom ostrove v Ázií. Priviedol ma tam samozrejme výskum."

"Ani Sirius vás nikdy nespomínal," Harry sa zatváril nedôverčivo.

"Asi kvôli Remusovi. Bol na mňa nahnevaný, že som odišla. A Sirius mi musel prisahať, že mu nepovie kde som a čo robím. Zrejme mu to nikdy nepovedal. Poslúchol ma," vysvetľovala mu Isobel.

"Boli ste so Siriusom až takí priatelia?" spýtal sa jej Harry.

"Sirius a ja sme boli zasnúbení," Isobel sklopila zrak, ,,ale ja som bola mladá a naivná a odišla som. Pretože som chcela pracovať na svojom výskume a on chcel ostať tu. Povedala som mu pravdu o tom, kam idem a prečo idem. Chápal to. Hoci mu bolo ľúto, že odchádzam."

"Takže ste ho dostatočne nemilovali," zhodnotil Harry.

"Bola som mladá, naivná a možno som ho nemilovala toľko, akoby som mala. Boli sme mladí, mali sme toľko rokov, čo vy. A hoci som súhlasila, keď ma požiadal o ruku, nebola som si istá, či to naozaj chcem. A potom sa to stalo. Zavreli ho do Azkabanu a ja som bola z toho nešťastná, hoci ako som vám už spomínala, neverila som tomu. Sirius a zradca Jamesa a Lily, to nikdy. Sirius a James boli ako bratia, boli nerozluční. A rovnako som vedela, že by ich nikdy nezradil ani Remus. Myslela som si, že to teda bol Peter, ale o tom sa hovorilo, že je mŕtvy, že ho Sirius zabil. Nikdy by ma nenapadlo, že si odrezal prsť, premenil sa ušiel," rozprávala im Isobel, "a potom jedného večera sa Sirius objavil. Povedal mi, že je nevinný a že potrebuje skrýšu a ja som prikývla. Nemusel mi vysvetľovať, že je nevinný, vedela som to. Boli sme priatelia. Informoval ma potom o Remusovi, o Ráde, chcel, aby som sa vrátila, aby som bola pri Remusovi a pri ňom, ale chápal môj výskum. A potom prišla správa, že zomrel, že Ten-čo-ho-netrebalo-menovať je oficiálne späť a vtedy som bola na tom ešte horšie. Strata Siriusa ma veľmi bolela. Vtedy som si uvedomila, že som v minulosti urobila chybu, že som si ho nevzala, že som neodložila svoj výskum a nebola s rodinou. Možno by všetko bolo teraz inak. Všetci ľudia, ktorých som ľúbila, zomreli - tvoji rodičia, Harry. A potom Sirius a môj brat. A ja mám na tomto svete iba Teddyho."

"Aj ja mám na tom svete iba Teddyho. Prišiel som o svojich rodičov, o svojho krstného otca a tiež aj o vášho brata, o posledný veľký mužský vzor, ktorý som mal a o profesora Dumbledora," odvetil jej Harry, ,,ostal mi iba krstný syn. Samozrejme, že aj priatelia a ich rodiny, oni sú ako moja rodina. Nie som sám a nikdy som nebol."

"Nie, nie si sám," Isobel sa na neho usmiala, ,,vieš, Harry, je tu ešte jedna vec, ktorú ti nikdy nepovedali. Ani Sirius, keďže vám o mne nikdy nehovorili. Ale ja som tvoja krstná mama."

"Vážne?"

"Áno."

"Veď je to logické," usmiala sa Hermiona, ,,pani profesorka si mala brať Siriusa, takže je logické, že tvoji rodičia z nich urobili tvojich krstných rodičov."

Harry nevedel, čo povedať. Isobel si znova zotrela slzy. "Mali by ste už ísť spať. Zajtra sa porozprávame."

"Pozajtra," opravil ju Harry, "zajtra mám školenie. Pozajtra prídem, musím si dohodnúť rozvrh a niektoré individuálne hodiny."

"Áno, Minerva mi to spomínala, že z teba bude auror, to je skvelé," usmiala sa na neho Isobel. "Keby si sa chcel porozprávať o rodičoch, o Siriusovi, o Remusovi, hocikedy. Samozrejme, že si vítaný aj so svojimi priateľmi," venovala úsmev aj Hermione a Ronovi.

"Viete veľa o školských časoch mojich rodičov, však?" spýtal sa jej Harry.

"Prirodzene," odvetila mu Isobel. "Rada ti porozprávam o čom budeš chcieť, Harry. A chcem sa vám poďakovať, že ste stáli pri mojom bratovi, že ste ho mali radi. A že bol váš obľúbený učiteľ, ak som to dobre pochopila."

"Bol," prikyvoval Ron, "najlepší."

"Prepáčte, že sme sem tak vtrhli, pani profesorka," ospravedlnila sa jej Hermiona.

"To je v poriadku," prikývla Isobel, "uvidíme sa zajtra na hodine, však?"

"Áno, v Transfigurácií s Ronom aj Harrym pokračujeme."

"Isobel," oslovil ju Harry, "ach, pardon, pani profesorka," rýchlo sa opravil.

"Nie, Harry, neospravedlňuj sa. Budem rada, ak mi budeš hovoriť Isobel a môžeš mi aj tykať. Aj vy dvaja," usmiala sa na všetkých troch, "len na hodinách by to nebolo veľmi dobre," zasmiala sa.

"Isobel," znova ju oslovil Harry, "ďakujem, že si nám to celé povedala. Remus to možno vedel, možno mu to Sirius povedal, alebo to možno tušil. A určite je teraz rád, že si sa vrátila kvôli Teddymu."

"Ďakujem, Harry," usmiala sa na neho Isobel, "už by ste mali ísť spať. Zajtra začína vyučovanie a ty máš to školenie. Ešte budeme mať veľa času, aby sme sa porozprávali."

"Dobrú noc, Isobel," popriali jej Ron a Hermiona naraz.

"Dobrú," Harry jej opätoval úsmev. "Uvidíme sa o dva dni."

Isobel podišla k dverám, otvorila ich a pustila ich von zo svojho kabinetu. Hľadela ako kráčajú chodbou a potom zavrela dvere, keď zašli za roh. Cez ďalšie dvere vošla do svojej komnaty, kde bolo krásne čisto, o čo sa postarali domáci škriatkovia. V komnate bola obývacia izba, dostatočne veľká a priestranná s dvoma červenými kreslami a dreveným stolíkom. V rohu bol kozub, kde plápolal oheň, aby bolo v obývacej izbe teplučko. Isobel zatiahla červené závesy. A potom pokračovala do spálne. Bola menšia ako obývacia izba a tiež bola zladená do červenej. Farby Chrabromilu, uvedomila si Isobel. Komnata už vie, že sa stala hlavou fakulty. Aj povlečenie na periny boli červené so zlatým lemom. Isobel si všimla na zemi svoj kufor. Otvorila ho a vybrala z neho to najcennejšie čo mala. Fotografie. Jednu zarámovanú fotografiu si postavila na nočný stolík. Remus a ona ešte ako deti. Tú fotografiu mala rada. Vznikla v deň, ako mali ísť prvýkrát do Rokfortu.

Isobel vzala do rúk ďalšie fotografie a vrátila sa do obývacej izby. Na rímsu od kozuba položila ďalšie dve zarámované fotografie. Na jednej boli celá partia. Remus, Sirius, James s Lily a ona. Červochvosta odstrihla už dávno. A na druhej bol Sirius a ona. V náručí držala ich krstného syna - Harryho Pottera.

Pozrela na poslednú fotografiu vo svojich rukách a vyšla z komnaty znova do kabinetu. Túto fotografiu spravila pred pár dňami a chcela ju mať na svojom pracovnom stole. Bol na nej Teddy s modrými vlasmi. Isobel sa usmiala pri pohľade na fotografiu. Bol úžasné bábätko. Usmieval sa na fotografii a maličkou ručičkou sa hral so svojimi vláskami. "Ach, Remus, je mi tak ľúto, že nemôžeš byť pri ňom, tak ľúto. Ale sľubujem, že ja budem pri ňom vždy. Vždy!"

Isobel sa vrátila do komnaty. Prezrela si ešte aj osobnú knižnicu, ktorú v nej mala. Väčšina kníh bola prirodzene o transfigurácií a bolo ich tam veľmi veľa. Už sa tešila pustí, pretože vždy veľmi rada čítala. Potom sa vrátila späť do spálne a podišla k veľkému oknu. Je späť na Rokforte, bude tu učiť a konečne spoznala svojho krstného syna. Možno ešte nie je neskoro na to, aby napravila niektoré chyby. Pohľad jej padol na prsteň na jej ľavom prstenníku. Dotkla sa neho a inštinktívne sa pozrela na oblohu. "Aký by bol život, keby sme sa vzali?" pomyslela si. Bolo neskoro sa na to pýtať. Na niektoré veci už bolo naozaj neskoro...

A/N: názov kapitoly podobný ako kapitola "Čo rozprával Hagrid" (HP 5) ...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sonka Sonka | 3. června 2014 v 14:49 | Reagovat

Páni, takže Isobela je Harryho krstná, super... mimochodom Isobela je veľmi sympatická postava, celý príbeh sa mi začína veľmi páčiť, teším sa na pokračovanie :-)

2 Oriana Oriana | Web | 3. června 2014 v 14:56 | Reagovat

[1]:

Ďakujem :) som rada, že sa ti páči ... Isobel je Harryho krstná, chcela som aby mal predsa len nejakú žijúcu rodinu (okrem Teddyho samozrejme) ... myslím, že Harry a Isobel sa potrebujú ... Isobel je moc sama a Harry predsa len potrebuje troška dospelý dohľad :)

Som rada, že sa ti Isobel páči, že ti je sympatická ... ja ju mám tiež rada, myslím, že sa ti bude páčiť aj ďalej, lebo Isobel je taká normálna, hlavne je sama, ale aj to sa zmení časom :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama